1. Trans ľudia sú duševne chorí.
Tento mýtus vykresľuje jednu z foriem transrodového prežívania, teda transsexualitu, ako jedinú existujúcu variantu. Je predkladaná (a často nanešťastie funguje) ako jediná možnosť získať potvrdenie o tom, že daná skúsenosť je reálna a poskytuje možnosť s ňou niečo robiť.

Je založený na predstave, že pohlavie a automaticky predpokladaný rod sú veci dané, nemenné, odvíjajúce sa od konkrétnych vecí - najčastejšie genitálii, ale aj iných telesných znakov. Z tohto pohľadu je osoba, ktorá si želá tieto znaky zmeniť, zásadným spôsobom narušená, pretože zasahuje do svojho tela v neštandardnom rozsahu, praje si zmeniť sociálnu kategóriu, atp.

Vykreslenie trans osôb ako duševne chorých im v dôsledku stigmy odoberá možnosť rozhodovať o vlastnom tele. Rozhodovanie je následne zverené do rúk lekárov a lekáriek, v prípade posudzovania vzhľadu do rúk externých pozorovateľov/iek.

Realita: trans ľudia nie sú o nič zvláštnejší ako ľudia, ktorí sa rozhodnú meniť svoje telo štandardnejšími spôsobmi. Ak je trans osoba duševne chorá, najčastejšie ide o dôsledok toho, s čím sa musí vysporiadávať.

2. Všetci trans ľudia sú uväznení v zlom tele.
Tento mýtus hovorí o tom, že telo trans človeka je a priori zlé a nie je možné si k nemu vybudovať vzťah. Akoby sme sa narodili s telom v jednej striktne vymedzenej kategórii, pričom žiadna zmena nepovedie k úplnej spokojnosti.

Je založený na stereotypoch vytváraných a podporovaných predstavou, že všetky existujúce telá je vôbec možné zaradiť iba do dvoch kategórii, hoci tento mýtus je vyvrátený nielen existenciou intersexuálnych ľudí, ale aj faktom, že cisrodové telá sú odlišné, reagujú na rôzne veci rôznymi spôsobmi a neexistuje ich jednotná a univerzálna forma.

Spôsobuje to, že zabraňuje trans ľuďom si vôbec akýkoľvek pozitívny vzťah k svojmu telu vybudovať. Podporuje v trans ľuďoch pocit, že prechod z jednej sociálnej kategórie do druhej je síce možný, ale iba za istých podmienok (správanie, výzor, atď.). Na strane druhej, vykresľuje prechod z týchto pomyselných biologických kategórii ako nemôžný. Vyvoláva pocit, že trans ľudia sa nanajvýš priblížia ideálu konkrétneho tela, čo je zdrojom obrovskej frustrácie.
 
Realita: trans ľudia majú rozličný vzťah k svojim telám. Mnoho z nich je spokojných aj za okolností, že ich telo je vnímané ako neštandardné. Každý človek je unikát, čo platí aj v prípade trans ľudí.
 
3. Každý trans človek chce prejsť zmenou pohlavia.
Tento mýtus hovorí o istej jednotnej forme tranzície, ktorá sa považuje za liečbu. Je presne definovaná a vymedzená, ide, takpovediac, z bodu A do bodu B.

Je založený na predstave, že každá trans osoba má rovnaké požiadavky.

Spôsobuje to, že trans ľudia, ktorí nechcú podstúpiť túto konkrétnu formu tranzície sú vnimaní ako nerozhodní, zmätení, že to „nemyslia vážne“. Preto často nedostávajú pozitívnu odozvu od okolia na rozdiel od tých, ktorí prechádzajú, prešli, alebo vyjadrujú túžbu prejsť viditeľnými a radikálnymi zmenami.

Realita: pre každého môže tranzícia znamenať niečo iné. Od coming outu, cez takú obyčajnú vec ako je zmena účesu či obliekania, až po rôzne chirurgické zákroky, či zmenu dokumentov.

4. Všetci trans ľudia sú heterosexuálni.
Tento mýtus vníma trans identitu ako jedinú výlučnú, ktorá definuje človeka ako takého.

Je spôsobený zamieňaním rodovej identity za sexuánu orientáciu, pričom tieto dve veci sú odlišné. Môžu, ale nemusia spolu súvisieť. V prípade transsexuality ide o asociáciu slova “-sexualita” so slovami ako “homosexualita”.

Spôsobuje to, že neheterosexuálni trans ľudia zažívajú homo/bifóbiu.

Realita: trans ľudia môžu mať akúkoľvek romantickú a sexuálnu orientáciu, alebo žiadnu.
 
5. Trans ľudia sú odsúdení na život bez lásky a v osamelosti.
Tento mýtus v podstate spája predošlé mýty. Hovorí o tom, že trans ľudia nie sú schopní milovať samých seba, teda ani niekoho iného, ostávajú naveky “tragickými transsexuálmi”.

Je spôsobený kultúrou, v ktorej nemajú miesto pre rozvoj, adekvátnu starostlivosť a možnosť vyjadriť svoju sexualitu.

Spôsobuje to, že vykresľuje trans identitu ako jedinú výlučnú, ktorá definuje celkový život človeka.

Realita: trans ľudia môžu nadväzovať všetky existujúce formy vzťahov - zakladajú rodiny, majú deti, žijú v rôznych partnerských usporiadaniach, majú okruh milovaných ľudí, záľuby, vyskytujú sa v každej pracovnej sfére.

6. Trans ľudí je málo, neoplatí sa nič meniť kvôli nim.
Váha rodových stereotypov sa týka všetkých. Trans ľudia tieto stereotypy v očiach spoločnosti porušujú najviac a preto sú najviac trestaní.

Aj štatisticky malá skupina je dôležitá. Navyše je potrebné si uvedomiť, že častokrát sa dokumentujú iba osoby, ktorým je poskytovaná zdravotná starostlivosť, teda sú evidované, či diagnostikované.